Moja teta Anika mala svojho muža.
Dala si ho doma do vitrínky. Každú sobotu z neho utierala prach.
Keď bol dobrý a poslušne stál, dovolila mu občas pozerať futbal.
Vtedy ho vybrala spoza skla a položila na sedačku. Kúpila mu aj pivo.
Niekedy ho postavila do okna. Ujo videl, ako je vonku krásne.
K tete občas chodievala návšteva. Návšteva cez sklennú vzdialenosť bezpečne obdivovala čajovú súpravu a uja.
Aj ujo obdivoval návštevu spoza skla.
Mal krásne červené líca a rád sa usmieval.
Asi boli obaja šťastní.