Keď si toho rána vytvorila úzku citovú väzbu k záclone, pán jej povedal, že svet je chorý.
Bolo to zjavenie, iné ako v Biblii - nikde nebol žiaden oheň ani svetlo a byt ešte páchol vínom. Presne ten teplý, horko-suchý vzduch, čo dunivo udiera a dopadá všade tam, kde bolo včera telo pánovo.
-- Ak sa zajtra náhodou nezobudíš...- nemohol by za to. Krvavé ruky si nacvičeným pohybom poutieral do bokov. --... rútime sa sami do seba. Ako čierne diery.-- Sme hviezdy po záruke.
Cez okno sledovala obrysy ľudských a lastovičích hniezd. Rozmýšľala o paralelných dimenziách a zime. Na špičkách, polonahá a hore bez hanby, stála primalá, mávala všetkým lastovičkám. Kam pôjdu, keď bude mráz a prečo práve táto dimenzia mrazí. --Svet je len príznak.-- a káva je hotová. -- Príčina...-- počkal až sa dosprchuje. -- Príčinou si ty. --
Noviny prebúdzali katastrofy. Sedela na kraji. Odložila hlavu do rúk, zohrievala si viečka.
Vinu mala aj za nechtami. Na poličke svietil úsmev na dnešný deň. Ten byt bol nádherný. Nemá navyše. Nemá málo. Nestačí.
Obrátila stránku. Objala záclony, pobozkala posteľ. V plachte odkráčala do rámu na fotografie.
26. nov 2011 o 14:27
(upravené 26. nov 2011 o 17:51)
Páči sa: 0x
Prečítané: 362x
Bezhranne
feat Rasťo Podoba vol.2
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)