Často sa ľudia nezapájajú do vecí samosprávy, majú pocit boja s veternými mlynmi...
Ale keď si to povie každý, špekulanti budú mať stále vietor v plachtách. Videl som, ako chcela kežmarská samospráva do luftu vyhodiť 1,64 milióna eur a zaplatiť dlhy niekoho iného za nešťastný zimný štadión. Títo ľudia rátajú s tým, že neinformovaný a pasívny občan sa im do toho nebude pliesť a oni si môžu robiť, čo chcú. Preto ma až tak neštve, kto je dnes prezident, lebo prezident v rámci svojich kompetencií nedokáže až tak priamo ovplyvňovať život konkrétneho človeka ako starosta v obci. Tento rok až 67 % z príjmu, ktoré každý zarobí a odvedie štátu, ide obci. Nie Fico, ani Dzurinda, ale tvoj starosta väčšinou prehajdáka tvoje peniaze...
Samozrejme, je dôležité, kto bude budúcim prezidentom, lebo ak nastane vláda jednej strany, ani samosprávy sa už nebudú spravovať samé, ale zo Súmračnej.
Pasivita je slovenská vlastnosť?
Nie je to iba Kežmarok, je to všade. Teda, myslím, že okrem Bratislavy a Košíc, kde je trochu viac ľudí, ktorí sa pozerajú miestnym politikom na prsty. V malých mestách je to úplne zabité, často sa ľudia nemôžu ozvať, lebo najväčším zamestnávateľom v meste je samospráva. Keď polovica mesta robí na školách, v škôlkach zriadených mestom, v mestských podnikoch, na samotnom úrade, alebo vo firmách, ktoré dostávajú zákazky od samosprávy, alebo sú to ich rodinní príslušníci, nikto z nich nebude príliš vyskakovať. Nehrám sa na hrdinu, lebo žijem v Bratislave, odrezaný od všetkých tých prepletených vzťahov, čo je zároveň aj moja výhoda oproti tunajším, no veľakrát je to iba zbytočný strach, ľudská predposranosť.
Čo sa muselo stať, aby sa z takého bežného Slováka stal aktivista?
Začalo to, keď som sa nahneval. Chodil som domov do Kežmarku videl som u ľudí blbú náladu, že sa nič nedarí, že nič nefunguje, že jediná pravda je len tá jedna, ktorá ide z oficiálnych zdrojov, a nič iné neexistuje. Ale hlavne, ako hovorí Havel, tá „blbá nálada", tá bola očividná a mne z toho bolo smutno.
A čo si teda urobil pre Kežmarok ty?
Organizujem TEDx, administrujem Odkazprestarostu.sk, snažím sa blogovať o prešľapoch samosprávy a otvárať pre Kežmarok dôležité témy na platforme skupiny Máme radi Kežmarok. A aj spolu s Miškou z Puojdu a ďalšími priateľmi rozbiehame občianske združenie KicK, Kultúrne a inšpiratívne centrum Kežmarčanov... Chceme dávať dokopy organizácie a úspešných ľudí, ktorí si majú čo odovzdať a k aktivite inšpirovať druhých Kežmarčanov. Ukazovať, ako robiť veci, dávať know-how, aktivizovať ich, aby sami riešili situácie, do ktorých sa dostávajú. Minulý rok sa cez Odkazprestarostu.sk ozvali mladí kežmarskí skejteri. Dovtedy sa s nimi primátor nechcel ani len rozprávať, teraz majú vybudovaný bazén na skejtovanie. To je to: ak niečo začnem verejne riešiť, je to naozaj tlak na samosprávu, aby som si dokázal presadiť svoje veci, aby som vyriešil problémy, ktoré v meste mám.
Čo zatiaľ považuješ za svoj úspech?
Nie tie kauzy, ale to, že ukazujem ľuďom, že sa to dá. Všetci v krčme doteraz len ticho nadávali, no nahlas sa neozvali. A preto je dôležité ľuďom ukazovať, že tí, ktorí sú teraz na radnici nie sú všemocní, ale bezmocní, a netreba sa báť ozývať...
Máš malú dcéru, bude z nej rebelka?
Má skoro 5 mesiacov. Ešte keď bola v brušku, jej mama na ňom nosila odznak Punk's Not Dead, čo som jej kúpil, tak verím, že nikdy nebude mať problém vyjadriť svoj názor. Kým vyrastie, budem sa snažiť ako sa len dá, aby ten svoj názor v našej malej krajinke stále mohla vyjadriť.
